Verím že ste aspoň trochu spozorneli. Postujem po dlhšej dobe malý traktát. Idem o tejto časti v nás niečo povedať. Mandát mi dáva mrte rokov v prostredí bojových umení a pouličných bitiek. Áno, a práve pouličné bitky ma naučili viacej než tréningy v telocvični. Veľmi sa týmto neprezentujem, ale tak “čujte”.

Každý máme silu a moc. Niekedy si ju uvedomujeme, inokedy sa s ňou necítime byť v kontakte a prídeme si skôr slabý až bezmocný. Zraniteľný, zmätený. Nič nové na svete, však?

Čo je zaujímavé je otázka:
Kam v takej chvíli zmizla naša sila alebo moc? Ako sa TO stane? Je možné tomu zabrániť? Ostať v sile? Ako?

Mne zafungovalo sebaspytovanie sa:
Ako to robím, že o/pustím svoju silu?

Naozaj si všimnúť ten proces púšťania sily a čo za “spúšťač” sa objavil. Niekto si totiž vypne ruky, prestane dýchať, podlomí si nohy. Niekto utečie. Niekto radšej bojuje proti tomu čo naozaj chce zo strachu že by o to mohol prísť ak by to mal.
Čo poviete, nieje zaujímavé o tom uvažovať i takto? Že my si vypneme ruky a podlomíme nohy? Vypneme hlas?

Čo očakávam že mi prinesie keď silu púšťam “z rúk a nôh”?

Má to nejakú výhodu, zo začiatku možno nelogickú, nejaký vzorec zo starých čias. Mať silu prístupnú pre reálne použitie v tele a hlase, byť si jej vedomý a zmysluplne ju používať pre seba či iných? Je to niečo nebezpečné, nevhodné, konfliktné. Niekto zraní mňa, ja niekoho alebo seba navzájom.

V tomto bode potrebujem hovoriť k vám, ženy. Lebo ste ma o to požiadali a ja mám dlho túto potrebu.

Aká môže byť cena, keď nie ste vo vedomom telesnom kontakte s tou SILOU ČO VIE ZABIŤ?

napríklad môžete:
– zabíjať svoje pocity a potreby
– byť zmätené, neviete čo chcete
– môžete prepínať zo strachu pred konfrontáciou do plaču a smútku
– prejavovať podprahovo potlačenú agresiu iróniou, zahanbujúcimi slovami, gestami či mimikou
– zabíjať očami, tvoriť “hlučné dusné ticho”
– kastrovať seba a mužov (synov)
– prenášať zodpovednosť za svoje telo a hranice na druhých, najčastejšie mužov
– prepínať do emočného tela bolesti všetkých žien, namiesto ostať so svojou vlastnou bolesťou a potrebou ju vyjadriť a postarať sa o seba
– mstiť sa cez sex sebe i mužom, mať sex i keď ho nechcete, vedome či nevedome
– prepínať do Matky, Liečiteľky, Učiteľky namiesto milenky či partnerky
– nahradiť syna za partnera
– nedovoliť synovi zo strachu pred tým že sa raz stane mužom dospieť
– nezastať sa detí ak ich partner zraňuje fyzicky alebo psychicky
– a iné

(pozoor, ja viem že toto robíme i my muži 🙂 )

Toto je malý výpočet toho, čo sme spolu s vami odhalili na osobných či skupinových stretnutiach. Každá ste si tam našla svoje hlboké bolesti a strach z toho vziať silu do vlastných rúk. Prevziať zodpovednosť za svoje pocity a telo. Za seba ako ženu, milenku či partnerku. A všetky ste si uvedomili, že táto sila v sebe skrýva i schopnosť byť k sebe samým nežné, zaujímajúce sa a láskavé. V prvom rade k sebe. A že dokáže byť od určitého momentu vzrušujúca 🙂

Lebo táto sila nám dovoľuje stáť odvážne a zmysluplne v láske a prijať zodpovednosť za to, že sa chceme mať najlepšie ako sa len dá.

Preto som sa na svoj i váš podnet rozhodol spraviť kurz fyzickej a psychickej sebaochrany s názvom “Žena vezmi si späť svoju silu”. Je to ochutnávka k čomusi väčšiemu.

Od 20.2.2020 každý štvrtok i 3-mesačný kurz.

Tak vás pozývam vedome ukotviť svoju silu do svojho tela, kostí, mäsa a hlasu. Pridávam malú ochutnávku, https://www.youtube.com/watch?v=CT8oEZtH78Q